V jeseni začína moja čajová sezóna a pokračuje skoro až do jari. Toto obdobie chladu slobodne zostávam viac doma ako inokedy. Vtedy nastáva čas na rozmýšľanie, na zastavenie sa a vnímanie seba. Verte, či neverte, ale prepadajú ma kadejaké myšlienky. Človek je v živote ako na hojdačke, raz je hore a raz dole. Dá sa to prirovnať k pulzu srdca alebo dýchaniu - výdych a nádych. Jedno bez druhého nemôže existovať. Rovnako aj naše medziľudské vzťahy, tie vedia potešiť i pekne potrápiť. Ďakujem, že sú pri mne ľudia, ktorým na mne záleží a majú chuť si ma vypočuť a byť tu vtedy, keď ich najviac potrebujem.